Koľkokrát v živote stretnete človeka, kvôli ktorému si zbalíte kufre?
Ja iba raz, teda dvakrát, pokiaľ nepočítam pána z televízie, pre ktorého som pózovala bez môjho vedomia našim skvelým "investigatívnym" žurnalistom z bulváru.
Fotografovania som sa vzdala dobrovoľne a rovnako aj pána z televízie, čím sa môj život jednoznačne zjednodušil.
Teraz si žijem v dostatočnej vzdialenosti a balím si kufre na Ukrajinu.
Zaujímavý príbeh sa udial okolo mojej neplánovanej cesty, ale predsa stojí za to...
Neviem nakoľko je vhodné byť otvorená, keďže nie každý znesie úprimnosť, ale predsa skúšam, čo všetko môj Matkin a ja jeho alias sme schopní uniesť.
Stretla som muža svojich snov, pokiaľ by sa dalo povedať, že som nejakého mala :)
Avšak vždy si ho nejak prikrášlime, vždy mu odpustíme jeho "drobné" chybičky, takže v konečnom dôlesledku nás vôbec neštve, že sa ožiera do nemoty, balí naše kamarátky alebo nie je schopný odolať psychickému nátlaku rodičov.
Tento má iba jedinú chybu - manželku a dvoch skvelých škriatkov - Pata a Mata.
Podľa známeho vzorca som odpustila a pustila sa do neviazaného dobrodružstva, nečakajúc, že sa vyvinie v nevinný románik a následne životnú katastrafu. Tak si balím kufre a pocestujem na Ukrajinu !
Dokonalý chlap, vysoký s modrými očami, niekoľkými vysokými školami a dobrým postavením. Vtipný, zaujímavý svojim životom a skúsenosťami, akoby som písala ódu na niekoho, koho by som v živote chcela stretnúť.
Popiskami ako to prebiehalo sa nebudem zaoberať, podstatné je, že si balím kufre ... A prečo?
Môj skvelý chlap bude firemne vyslaný na rozbeh pobočky firmy, v ktorej spoločne pracujeme, na Ukrajinu.
Naša romanca tak nejak skončila, zo známeho dôvodu, prečo čakať na dokonalého princa, keď má doma už kráľovnú ?
Pokojný rozchod plný romantiky ma uistil v tom, že som bola celé tie mesiace neskutočne šťastná, nič neľutujem, až do včera, kedy som si zložila posledný kúsok našej mozaiky a pochopila, prečo to všetko sa stalo.
Môj skvelý dokonalý, nechcel iba romancu, ale vziať si ma a to dokonca na Ukrajinu. Až včera som pochopila o čom boli jeho jazykové testy mojej ruštiny, o čom boli moje názory na krajiny kam by som rada šla. Včera to totiž prehrmelo a môj svet sa zahmlil. Ja? A na Ukrajinu? Hoci geografia patrila medzi moje obľúbené predmety v danom okamihu som si predstavila iba jej polohu na mape a oranžovú revolúciu, ktorá sa ma bytostne ako bývalej revolučnej duše dotýkala.
Julia a Juščenko, pán, ktorého chceli otráviť a z jedu má nie moc pekné jazvy na tvári. všetko .... tak čo? Idem?
Kyjev celkom obstojné mesto, moja ruština na úrovni retardovaného dieťaťa, ale všetko sa dá, keď sa chce...
Tak čo? Mám, či nemám? Alebo skôr, mám kým nemám?
Dilema, ktorá sa ma zmocnila ma prenasleduje už aj v noci, a tak som vo svojom dnešnom sne navštívila nejaké malé hospodárstvo, kde som videla asi najviac zvierat za celý svoj život. Prečo si ľudia spájajú neznáme miesta s niečím ako by povedali Angličania " weird" ?
Asi tak sa momentálne cítim ja, divne a zmätene, pretože kufre síce mám, ale zbalené ešte dlho asi nebudú.
Alebo predsa?
Balím si kufre a idem na Ukrajinu!!!
30.07.2008 20:56:38
Oranžová revolúcia zavládla mojim telom.
Komentáre
jj