Alias M.E.Matkin

Vianočný čas v nás evokuje už po stáročia pocity.
Aké tie pocity sú a čo nám dávajú je každého osobná záležitosť, tak ako pre mňa je osobnou záležitosťou tento blog.
Dnes som popri počítaní bonusov do práce, ktorú si už niekoľko týždňov nosím domov, si zapla slovenský program Stv. Milo ma prekvapilo, že sa v ňom objavil môj obľúbený, Milan Rúfus. Miestami som sa započúvala do jeho myšlienok, a napriek tomu, že pohľad z môjho balkóna nepripomínal vianočný čas,pan Rúfus mi ho dnešné sobotné popoludnie urobil.
Dnes som poprvýkrát pocítila príchod Vianoc a s ním pocit, že to, čomu sa hovorí sviatky pokoja a radosti sa blíži.
Neviem, či je to pracovným tempom v akom sa všetci pred koncom roka nachádzame, alebo je to tým "životom" akým žijem, ako rád hovorí môj brat.
Ale pár myšlienok mi bolo natoľko blízkych, že som si ich musela poznačiť na lístok, lebo každé slovo má svoje tajomstvo, len ho treba nájsť.
A tak hľadám s mojim krátkym príspevkom tajomstvá slov. Skoro už zabudla, že som niekedy písala a dokonca ma to bavilo. O tom, čo všetko človek obetuje kvôli práci a kariére, písať je klišé...
Lebo básnikom je ten, komu nebolo ukradnuté detstvo a na to, sa ja nemôžem sťažovať.

Krásne vianočné sviatky, plné myšlienok a tajomstiev, Slovensko :)