Necítim sa v tom dobre, keď musím vyhadzovať ľudí s úsmevom na tvári. Chlieb náš každodenný daj nám dnes, modlia sa mnohí ráno i večer a my im ho berieme. A odpusti nám naše viny, veď máme ich mnoho, každý má tú svoju, za ktorú sa hanbí. Neuveď nás do pokušenia - do toho raja pokušení, čo pletú sa nám životom bez plánovania. Ale zbav nás od zlého na veky, vekov.....
Toľko pravdy v pár vetách a nemusím byt veriacou, aby som si našla svoju pravdu Lož má krátke nohy, ale pravda ešte kratšie, niekedy ich ani nemá, lebo sa plazí po zemi, aby sme si ju nevšimli. Necítim sa v tom dobre, keď ju musím kopať pod stolom, aby sa náhodou nevymrštila ako had a uštipla ma. Alebo jej nenarástli nožičky...hehe... sme zákerní od prírody alebo to dostávame postupne - potupne do vienka?
Zbav nás od zlého pokušenia, nemám ani tušenia, ako sa vníma celá táto mini prózo - básnička, ale viem jedno, dnes sa v tom necítim dobre.
Amen !!!
Komentáre